„Manželstvo je ako plavba na kanoe. Muž sedí vpredu a vesluje, žena sedí vzadu, ale kormidluje." príslovie, autor neznámy

Chilli - prvé skúsenosti

Pestovanie chilli papričiek nemusí byť vôbec náročné Pestovanie chilli papričiek nemusí byť vôbec náročné
Boh je priateľom mlčania. Všimnite si, že príroda, stromy, rastliny a kvety rastú v tichu. Všimnite si, ako sa nebo, slnko a mesiac nečujne pohybujú. Aj my potrebujeme byť ticho, aby sme sa mohli dotknúť duše.Matka Tereza

S myšlienkou pestovania chilli som sa začal pohrávať predminulé leto. Vtedy som si objednal cez internet prvé semienka a dostal som zásadnú informáciu: Chilli sa sadí na konci zimy. Vtedy na moju záľubu v pojedaní chilli nadviazala nová: pestovanie.

Teda s tým pestovaním to nie je až také "ízy". Totižto čím exotickejšia odroda, tým skôr je nutné zasiať a tým je náchylnejšia na chyby. Jednak poväčšine tieto odrody dlho klíčia a jednak ich plody potrebujú na dozretie oveľa viac času. Druhá stránka mince je, že čím skôr zasejete, tým menej slnka sa mladým rastlinkám v dobe rastu bude dostávať (na klíčenie samozrejme potrebujú hlavne teplo). V dnešnom článku skúsim v bodoch spísať pár základných skúseností, ktoré som nadobudol v prvom roku pestovania pekelných papričiek. Mám zasadených pár známych a pár mne doteraz neznámych odrôd. Tie, čo viem po mene sú: Naga Morich, Jalapeno (netuším ktorá), Sibírske domáce chilli, Chinese multicolor, Zimbabwe bird (aka African devil), Bird eye, Mushroom cap, Numex Twilight. 

Takže poďme heslovite k celému procesu:

  • semienka si môžme zaobstarať od renomovaných predajcov (hlavne zahraničné e-shopy), prípadne cez mnohých súkromných predajcov na inzerát
  • kupujme s predstihom a s predstihom si zakúpme aj potrebné veci na pestovanie
  • exotické odrody sadíme už na konci januára alebo začiatkom februára
  • chilli sadíme viacerými spôsobmi: Preferoval som vysievanie do kokosovej buničiny, čo je stlačená kokosová drť, ktorá po namočeni niekoľkonásobne zväčší objem. Veľmi dobre udržuje vlhko. Dobre sa klíči na vlhkom papieri (vate). Osobne by som miesto v kokosovom substráte klíčil už takto. Vieme dať naklíčiť veľa semien a do hliny tak dávať klíčiace semienka. Vyvaroval by som sa tak zničeniu kokosových tabliet v ktorých žiadne semienko nenaklíčilo.
  • klíčime ideálne v miniparenisku, čiže uzavretej nádobe s malým vetracím otvorom, ideálne nad zdrojom tepla tak, aby v parenisku bola teplota okolo 24 až 30 °C (v závislosti od odrody).
  • akonáhle vidíme deložné lístky, začína pre rastlinky byť dôležitejšie slnko ako teplo (čo neznamená, že ich dáme von :)
  • po prvých pravých lístkoch vkladáme rastlinky do malých kvetináčikov: osvedčili sa mi rašelinové, ktoré sa neskôr vkladajú celé do väčších, takže sa vyvarujete rizika poškodenia koreňov, na ktoré sú chilli papričky údajne citlivé.
  • rastlinky neustále vystavujeme čo najviac svetlu. Častou praxou je dosvetlovanie rastliniek umelým svetlom. Ja som nedosvetloval, ale dosť sa mi natiahli, až som sa bál, že sa polámu alebo jednoducho že budú neschopné. Našťastie nič také sa nestalo a rýchlo sa "znormálnili"
  • nesaďte ako ja viaceré semiačka k sebe. Ak tak aj urobíte, hneď ako sa jedna z rastliniek ukáže ako dominantná, ostatné "v hniezde" likvidujte. Inak tie ostatné, aj keď výrazne slabšie, budú v raste brzdiť a spomaľovať tú dominantnú.
  • prihnojujte opatrne, riedkym prírodným hnojivom. Ja som hnojil Hoštickými slepačincami. Neskôr som pridal guano a granulovaný konský trus (ten som zapracoval do zeminy pred finálnym presadením).
  • keď majú rastlinky viac lístkov a očividne sa im rast zapáčil, presadíme ich do väčších kvetináčov.
  • akonáhle sa nám zdá, že im už malé kvetináče nevyhovujú, presádzame ich do finálnych, 5 či dokonca 10 a viac litrových v závislosti od veľkosti odrody.
  • ideálne k sebe staviame dve a viac rastlín tej istej odrody, aby sa vzájomne opeľovali. Opeľujú sa aj pomocou prievanu. Ak chceme zachovať čistotu "rasy", nemáme vedľa seba rozdielne druhy.

 

Trošku si jednotlivé body rozpitváme:

 

1. SEMIENKA - zdroj

V tomto bode si treba zodpovedať otázku našej ambície a pestovateľské možnosti. Chceme len začať s pestovaním a cieľom je vypestovať si na ochutnávku nejakú tu papričku? Alebo chceme pestovať nadšene konkrétne odrody? Chceme si ich ďalej sami reprodukovať alebo si vždy kúpime nové osivo? Vo všetkých prípadoch si treba uvedomiť riziká spojené s nákupom semienok na inzerát. Jednak sa môže stať, že neskúsený pestovateľ zozbieral semená z nedostatočne dozretých rastlín, taktiež sa môže stať, že sa mu rastlinky nechtiac pokrížili a taktiež sa môže stať, že nepestuje (a následne predáva) to, čo si myslí že pestuje. Toto bol aj môj prípad pri kúpe semien na inzerát. Z 10 semienok Naga Morich mi vyklíčili dve, čo nemusí byť chybou semien samozrejme. Naga Morich je exotická paprička pochádzajúca z oblasti India/Bangladéš, skutočne náročná a citlivá na podnebie. Dúfam, že postupom času vyšľachtím odrodu odolávajúcu vrtochom oravskej prírody ;). Problém však skôr bol v odrode "Bolivian rainbow" z ktorej sa časom vykľula "Chinese multicolor". Obe sú krásne dekoračné rastlinky s plodmi ktoré využijete aj v kuchyni.

osobne mám veľmi dobré skúsenosti s obchodom Petra Klemeša: pedro loco chilli farm 

Pokiaľ si semienka sami preprodukujete vedzte, že ideálny čas zberu plodov určených na reprodukciu je vtedy, keď už začínajú strácať vlhkosť...čiže ako keby "povädli". Jednoducho povedané, keď už steny plodu nie sú také pružné ako v dobe keď len očerveneli. V prípade, že zbierate plody ktoré ešte takto nevyzerajú a chcete mať istotu dozretia, nechajte ich zrieť zavesené na nitke až do usušenia. Vtedy budete mať 100%-nú istotu, že prezreli. Na reprodukciu vyberáme zásadne najzdravšie vyzerajúce a najväčšie plody (pokiaľ možno nevymikajúce sa štandardu :D ). Ja osobne som sa snažil nechať prezrieť hneď prvé plody, aby som mal istotu semienok.

Veľmi dôležitou otázkou v tomto smere sú naše priestorové a technické možnosti pre pestovanie. Treba si položiť pár dôležitých otázok:

  • Chceme pestovať vonku alebo vo vnútri?
  • Ak vonku; máme len balkón, terasu alebo záhradu?
  • Ak terasu či záhradu; vieme tam postaviť fóliovník?
  • Ak vo vnútri; máme len malé okná alebo aj zimnú záhradu?
  • Chceme pestovať pre potešenie z pestovania a konzumáciu prípadnej úrody, alebo chceme zásobovať pálivým materiálom celú rodinu?

2. SEMIENKA - výber odrody

Odrôd papričiek je niekoľko tisíc. Nebojte sa, vám k výberu sa dostanú možno stovky. Stále je to veľký počet na to, aby sa človek v nich nejak rozumne a rýchlo zorientoval. Ja vám to vôbec neuľahčím, ale posnažím sa, aby ste sa zorientovali aspoń v základných pojmoch tak ako ja.

Chilli vo svojej podstate nie je nič iné ako paprika. Botanicky niečo ako chilli vlastne neexistuje. Všetko sú to papriky rovnako ako nám známa kápia alebo klasická zelená paprika z tržnice. Dnešné domestifikované odrody paprík majú predkov v divoko žijúcich odrodách Ameriky (od juhu USA, cez Mexiko až po Argentínu). Divoko rastúcich odrôd je cca okolo 30. Z nich sa postupom času vyšlachtilo to šialené množstvo o ktorom som hovoril vyššie. Ale poďme ďalej. Základné delenie paprík je do niekoľkých skupín, z ktorých nás bude zaujímať hlavne nasledujúcich päť:

  1. Capsicum Annum alebo paprika ročná. Jedná sa o najbežnejší druh paprík. Medzi ne patrí aj klasická zelená paprika, feferóny, baranie rohy či kápia. Jedná sa poväčšine o nenáročné rastlinky s nízkou až strednou pálivosťou. Sem patrí napríklad aj povestné Kajanské korenie, Jalapenos či rôzne iné bežné chilli papričky. Netreba sa báť, mnohé z nich vedia byť skutočne dosť jedovaté (čo sa štipľavosti týka). Toto je skupina, po ktorej by ste mali siahnúť ako začiatočník. Tieto rastlinky vám odpustia pestovateľské zakopnutia a obdaria vás úrodov krásnych papričiek.
  2. Capsicum Chinense alebo paprika čínska. Do tejto skupiny patria najštipľavejšie papriky sveta. Ich geografickou doménou je hlavne India a oblasť Karibiku, postupne sa dostali do Južnej Ameriky, Afriky a v podstate do celého sveta. Oproti skupine Annum sú Chinense podstatne náročnejšie na pestovanie. V našich klimatických podmienkách sa o ne musíte náležite starať. Do tejto skupiny patrí napríklad známe Habanero.
  3. Capsicum Frutescens. Jedná sa už o skupinu pomerne menej známich papričiek zväčša menšieho vzrastu. Sem patrí tiež legendárne Tabasco. 
  4. Capsicum Baccatum. Tu už ide o bežne nie veľmi známu skupinu papričiek. Patria sem hlavne papričky odrôd Aji. Medzi nimi aj moja obľúbená Aji lemon drop.
  5. Capsicum Pubescens. Z komerčných paprík asi najmenej známa skupina. Asi najznámejším predstaviteľom sú papričky Rocoto. Osobne som ešte nemal tú česť, ale rád by som :).

O tom, ako rozpoznávať jednotlivé skupiny od seba, si povieme niekedy v budúcnosti. Sám v mnohých veciach ešte nemám úplne jasno, takže by som nerád návštevníkov zavádzal.

Ako som už spomenul, začiatočníkom by som odporúčal začať s komerčne najvýznamnejšou a najväčšou skupinou paprík, paprikami ročnými. Netreba túto skupinu vonkoncom podceňovať. Nejeden druh z nej vám dokáže vyraziť dych :). Tiež sa netreba nechať oklamať názvom. Pokiaľ má rastlinka vytvorené dostatočné podmienky (teplota nad 15 °C a južná strana), vie fungovať niekoľko rokov a rodiť aj v zime. Na druhú stranu sa odporúča po 3-4 rokoch reprodukovať, keďže rastlinka sa vyčerpá, čo má za následok (údajne) menšie množstvo plodov, ktorých pálivosť tiež klesá. Na druhú stranu (nielen) z takýchto starších rastliniek si môžete vytvoriť tzv. "bonchi" (pogooglite), čiže chilli bonsaj. Ale o tom niekedy na budúce (téma ma zaujala natoľko, že túto sezónu niektoré rastlinky už spotvorujem).

Aktuálny genetický fond ktorým disponujem pred nasledujúcou sezónou a z ktorých budem prípadne ponúkať aj pár predpestovaných silných a otužených sadeníc záujemcom (predbežný záujem mi ohláste do mailu). Cena za annum sadeničky 3,- euro / ks, frutescens, baccatum a pubescens á 4,- euro a chinense 5,- euro za kus. Rastlinky budú v rašelinových kvetináčikoch, čiže pripravené rovno do pôdy. Odber v závislosti od odrody ale predpokladám že od apríla. Semienka v jednotnej cene 10ks á 1,- euro plus poštovné:

Capsicum Annum:

  • African Devil (aj semienka)
  • Sibírske domáce chilli (aj semienka)
  • Chinese multicolor (aj semienka)
  • NuMex Twilight (aj semienka)
  • Capa Conic (aj semienka)
  • Mushroom Cap Red (aj semienka)
  • Mushroom Cap Yellow (aj semienka)
  • Picante a Mazzetti (aj semienka)
  • Jalapeno Purpur
  • Satans Kiss (Bacio di Satana)
  • Peter Pepper Red
  • Patricia's Bell
  • Bulgarian Carrot
  • Thai Orange
  • Thai Red
  • Little Blue
  • Fresno
  • Chilhuacle Negro
  • Aurora
  • Barbere Coffee Brown
  • Cayenne Red
  • Cayenne Yellow
  • Naga Jolokia Tezpur PC-1
  • Black Pearl
  • Jalapeno Early
  • Jalapeno Purple
  • Jalapeno Tam
  • Cayenne Long Slim
  • Hungarian Hot Yellow Way
  • Joe E. Parker
  • Chiltepin (Chile Tepin) - C. annuum var. glabriusculum

Capsicum Chinense:

  • Carolina Reaper (aktuálne držiteľká svetového rekordu)
  • Naga Morich (asi aj semienka)
  • Trinidad Scorpion Moruga
  • Trinidad Scorpion Butch Taylor
  • Trinidad Moruga Scorpion Yellow
  • Jamaican Hot Red
  • Jamaican Hot Yellow
  • Naga Jolokia
  • Naga Bon Jolokia
  • Bhut Jolokia Red
  • Infinity
  • 7 Pot Jonah
  • Moruga Red
  • Dorset Naga
  • Scotch Bonnet
  • Congo Black
  • Ecuadorian Devils Breath
  • Habanero White
  • Habanero Red
  • Habanero Yellow

Capsicum Frutescens:

  • Tabasco

Capsicum Baccatum:

  • Aji Lemon Drop
  • Aji Lemon Drop Orange
  • Aji Pineapple
  • Aji Habanero

Capsicum Pubescens:

  • Rocoto Peru Cusco

 

3. SEMIENKA - klíčenie

Po tom, čo si zaobstaráte kvalitné semienka požadovaných odrôd, skladujte ich na suchom a tmavom mieste. Ideálne pri izbovej teplote. Na konci januára (exotické chinense odrody) či v priebehu februára až začiatku marca (ostatné odrody) vysievame. Vysievanie nemusí byť absolútne žiadna veda. Ale môže byť.

Bežné "annum" odrody kľudne zasejte priamo do hliny v kvetináči. To je tá najprostejšia metóda. Jednoduchosť je jej výhodou. Naproti tomu má vážnu nevýhodu. Riskujeme totižto možnosť, že nám semienka jednoducho nevyklíčia. Takéto divoké vysievanie totižto klíčivosť určitým percentom zaručene znižuje, napriek tomu, že mnoho domácich pestovateľov si s tým veľkú hlavu nerobí. Pre istotu vzídenia semienok môžete jednoducho blízko seba zasiať 2, 3 či viac semienok, čím úspech vzídenia aspoň jednej rastlinky zvýšite. Následne vás ale čaká nutný zákrok odštipnutia slabších jedincov v prípade, že ich vyrastie viac. V žiadnom prípade sa ich nesnažte vytrhnúť alebo oddeliť od seba. Rastlinky nemusíte zničiť, ani poškodiť, ale zaručene spomalíte ich následný vývoj. Mám to vyskúšané (každopádne zázraky sa v prírode dejú..to mám vyskúšané tiež). Tento spôsob je ideálny pre tých, ktorí jednoducho len chcú vyskúšať pestovanie a zatiaľ tomu dostatočne "neprepadli" :). Majte však na pamäti všetky riziká tohto "freestyle" vysievania. Vysievajte semienka približne 1 cm pod povrch vhodením semienka (či viacerých) do vytvorenej diery. Jemne následne prihrňte hlinu a zalejte. Dôležité je, aby zem od toho momentu nikdy nevyschla. To je ďalšie riziko, ktorému svoje budúce chilli vystavujete. Teplota, v ktorej udržujete klíčiace semienka, by mala byť niekde nad 24 °C. Pri chinense odrodách dokonca až nad 30. Toto je veľmi dôležité udržať počas celej doby klíčenia, to znamená, kým rastlinku neuvidíte. Pri mnohých odrodách to môže trvať aj viac ako mesiac! Toľko asi k spodnému extrému v spôsobe nakličovania (nielen) papričiek. Poďme na ten druhý:

Pokiaľ sa chcete venovať pestovaniu naozaj s vážnosťou a chcete urobiť pre klíčenie svojich budúcich rastliniek maximum, odrazte sa od nasledujúcich rád:

  • Semienka pred klíčením namočte na 24 hodín do roztoku harmančekového alebo čierneho čaju. Vlažného (vychladeného na izbovú teplotu)! Týmto zaručíte kompletné prevlhčenie osiva a akúsi dezinfekciu, ktorou predídete plesňám.
  • Semienka poukladajte na vlhkú papierovú vreckovku alebo vatu do pareniska, prípadne plastovú misku prikrytú mikroténovým sáčkom s odstrihnutým rožkom. Takto zabezpečíte osivo pred vyschnutím. Nezabudnite si dostatočne presne označiť jednotlivé odrody, aby ste následne mohli s nimi náležite pracovať.
  • Takéto miniparenisko umiestnite nad radiátor (prípadne iný zdroj permanentného tepla). Nezabudnite dať do pareniska teplomer, aby ste prvé dni mohli vzdialenosťou od zdroja tepla regulovať teplotu v parenisku podľa požiadavky daných odrôd. Osivo v tomto štádiu nepotrebuje žiadne svetlo. Nutné je teplo a vlhko! Niektorí pestovatelia majú vytvorené rôzne elektricky vyhrievané pareniská. Teplota je naozaj v tomto štádiu dôležitá.
  • Po určitom čase (pár dní alebo aj týždňov), začnú semienka vyháňať korienky. Vôbec netuším, v ktorom štádiu je najideálnejšie ich dávať do substrátu, ale myslím, že až keď ich vyženú aspoň tak 1 cm. Vtedy ich opatrne vyberieme z vaty (papieru). Ak sa do nej "zavŕtajú", tak ich radšej vystrihnite. Je to citlivejšie ako ich silou vyťahovať. Papier aj bavlna (vata) sa v zemi následne stratia.
    Následne máme dva také "najbežnejšie" spôsoby vysadenie naklíčených semien. Prvý je malý kvetináčik (prípadne téglik) či ideálne rašelinová nádobka a v nej jemný substrát určený na zakoreňovanie rastlín. Takýto substrát je nanajvýš vhodný pre účely vysádzania naklíčeného osiva. Jemne odobraté klíčky položíme na povrch a opatrne zahrnieme maximálne 1 cm hrubou vrstvou substrátu. Druhá cesta, veľmi obľúbená medzi pestovateľmi pálivých odrôd paprík, sú tzv. JIFFY. Jiffy sú v podstate lisované tehličky (rôznych tvarov) z kokosového vlákna. Sú ideálnym materiálom na rozvoj koreňového systému. Pred vysiatim sa zalejú vodou a "nabobtnajú". Podobný materiál sa robí aj rašelinový. Výhoda JIFFY je, že je (aspoň si myslím) pH neutrálny. Do takto pripraveného substrátu, opatrne pomocou pinzety, zavedieme klíčok. Každý do samostatného kusu. Takto vysiate klíčky (jedným alebo druhým spôsobom) dáme opäť do minipareniska a nadalej udržujeme v relatívnom teple a vlhku. Akonáhle rastlinky vyženú deložné lístky (to sú tie prvé dva), zásobujeme ich maximálnym možným množstvom denného svetla.
  • Po vyhnaní spomínaných deložných lístkov v JIFFY kockách ich presadíme do väčších téglikov alebo rašelinových kvetináčikov. Práve tieto som si osobne veľmi obľúbil nielen pre ich ekologickosť, ale najmä odpadajúci problém dodatočnej manipulácie s koreňovou sústavou, keď začne prerastať a potrebujete presadiť rastlinku do väčšieho kvetináča. Ten rašelinový jednoducho zasadíte do hliny. Excelentné riešenie.
  • Rastlinky začnú potrebovať čo najviac svetla. Keďže február v tomto smere je veľmi skúpy mesiac, aby sme sa vyhli ťahaniu sa rastliniek za svetlom a tým teda rastu vysokých a slabých jedincov, je dobre im dodať svetlo umelé. Osobne som moju prvú sezónu "vyrástol" na skúpom oravskom prirodzenom svetle, ale prenášal som pareniská celý deň za svetlom z okna do okna. To je trošku otrava, ale pokiaľ to robíte s pár sadeničkami, tak to nie je nemožné. Umelé osvetlenie budem rozoberať vo zvlášť príspevku, keďže sa ho chystým nasledujúcu sezónu využívať.
  • V závere, keď semenáčiky majú už minimálne 2 - 3 rady pravých lístkov, môžeme ich vybrať z pareniska a začať "otužovať". Kľudne ich ale nechajte poriadne rozrásť. Aspoň mesiac by mohli byť vonku z pareniska, aby si začali zvykať na suchšiu a premenlivejšiu klímu (vrátim sa k tomu ďalej v článku). Počítajte s tým, že v máji ich budeme dávať von.
  • Nezabudnite si jednotlivé rastlinky označiť. Odporúčam plastové značky (napr. z jogurtových kelímkov alebo plastového príbora (nôž)) popísané kvalitnou centrofixou (liehovou). Postupne vám značky môžu vyblednúť. Vtedy ich treba "zreštaurovať". Nie je nič príjemné, keď neviete ktoré odrody máte držať pri sebe, ktoré potrebujú viac svetla a podobne.

 

4. SEMENÁČE (kojenci) - hnojenie

Osobne používam pri semenáčoch, keď už majú pravé lístky, obstrek "Stimulátor LIST" zo Střelských Hoštíc. Celkovo som minulý rok vsadil na Hoštické hnojivo. Striedal som rôzne: guáno, paradajky/papriky a slepačince. Do finálnych substrátov som zapracovával konský granulát. Nasledujúcu sezónu som sa chystal vyskúšať ovčie hnojivo. Napokon som si dal kvasiť vlastnú zmesku ovčieho trusu, slepačincov a trusu vysokej zveri, do ktorých som zapracoval určitú časť kompostu. Na jar to ešte zalejem sparenou a prekvasenou žihľavou. Uvidíme, čo to bude za elixír ;). Každopádne ovčiemu hnojivu z uvedeného linku sa ešte chcem pozrieť na zúbok (viem, znie to nechutne ;) ).

Taktiež minuloročný substrát opäť oživým nejakým granulátom, popolom a hnilým kompostom. Osobne by som chcel dosiahnuť v tomto smere sebestačnosť vykorisťovaním kalifornských dážďoviek a teda tvorbou vlastného kompostového hnojiva (tzv. dážďovkový čaj). Snažím sa vyhnúť chemickým hnojivám, aj keď v internetových fórach sa dočítate o úspešnom používaní Krystalonu a podobných záležitostí. Vybral som si cestu "bio" produkcie a hľadám všetky možné cesty. V tomto smere by som chcel napísať aj samostatný blogový príspevok. Neskôr naň v tomto článku priamo odkážem linkom.

Zvyčajne sa rastlinky prihnojujú tekutými hnojivami raz týždeňne zálievkou. Pred tým, než majú rastlinky plody, ich môžete hnojiť aj postrekom. Minimálne tak dôležité, ak nie dôležitejšie, ako hnojiť, je neprehnojovať. Veľa tým nezískate, skôr naopak. Rastlinku môžete silnou koncentráciou hnojiva spáliť. V tomto smere som bol opatrný, takže nemám skúsenosť s prehnojením. Nezabúdajte, že približne dva týždne pred predpokladaným zberom plodov by ste mali prestať hnojiť. V opačnom prípade hnojivo bude mať neblahý dopad na chuťové vlastnosti plodov. A asi netreba nahlas hovoriť, čím by chutili. Určite by to neboli južné svahy Bordeaux ;).

Tento rok by som rád sadenice pripravil aj mykorhiznými hubami ktoré blahodárne pôsobia na koreňový systém. Zvyšujú údajne tiež množstvo antioxidačných látok v plodoch. Viac o nich sa dočítate na stránkach predajcu, ktorým je Symbiom.cz. Prípravok som si zakúpil na Chilližrútovi v Brne. Tak uvidíme.

Hnojenie netreba nechávať na náhodu, aj keď mnoho pestovateľov má uspokojivé výsledky bez hnojenia. Hnojenie vám zabezpečí silnejšie a zdravšie rastlinky a následne vyššiu plodivosť.

5. SEMENÁČE (puberta) - otužovanie

Keď sa nám rastlinky pekne rozrastajú a tvoria nové a nové poschodia listov, niekedy v marci/apríli, resp. keď začnú prerastať parenisko, ich otvoríme. Je nutné, aby si zvykali na menšiu vlhkosť a teplotu, ktorá ich bude čakať v máji, keď ich vysadíme von. Tu nastáva čas, keď semenáčiky dostanú nové, prechodné, bydlisko. Presadíme ich do väčších kvetináčov. Oni si to často krát sami vyžiadajú tým, že korene začnú vyliezať cez odtokové dierky alebo rašelinové kvetináče von. Nezaškodí tiež, hlavne v apríli, počas slnečných dní ich vytiahnúť "vyvenčiť" von. Na noc, samozrejme, netreba na ne zabudnúť. Ideálne ich vrátiť dnu ešte pred západom slnka, keďže sa rýchlo ochladzuje. Takéto otužovanie rastlinkám pomôže prežiť chladnejšie májové noci bez vážnejších následkov.

 

6. SEMENÁČE (adolescenti) - výsadba

Máj, lásky čas. Keď už inak nie, lásku môžete svetu prejaviť vysadením množstva rastlín s nádhernými (nielen) bielymi kvetmi a robiť tak radosť (nielen) opačnému pohlaviu ;).Sledujte teplotné prognózy. Akonáhle hlásia májove oteplenie, je čas presadiť von, pokiaľ to, samozrejme, máme v pláne. Ak sa chystáme pestovať papričky doma na parapete, nemusíme sa s presádzaním do fínálnych "rajtopov" ponáhľať. V tom prípade môžeme kľudne opakovať metódu z predchádzajúceho bodu a teda presádzať vtedy, keď si to sami "vyžiadajú". Dôležité je doprať rastlinkám čo najviac slnka. Preto je ideálne ich držať na otvorenejšom priestranstve, kde sa im dostane teplých lúčov počas celej slnečnej púte. Ak sa obmedzujeme na spomínané okná, najideálnejšou polohou je samozrejme juh. Najhoršia voľba je sever. Čo sa týka porovnania východ vs. západ, osobne mám rozpoluplné informácie. Každopádne ja som s minuloročnými rastlinkami v ich puberte dosť často cirkuloval po oknách. Naozaj som ich zahrnul rodičovskou láskou :). Mladé semenáče som dokonca držal na severnej strane (keďže južné okno nemáme). Darilo sa im však, pretože oproti oknu bola veľká zasnežená strecha, ktorá poslúžila ako odrazná plocha.

Nezabúdajme pri presádzaní na nutnosť odvodových dier kvetináčov v ich dne. Hnijúce korene by našim papričkám určite neprospievali.

Ak sa teda chystáte pestovať v exteriéri, máj je ten pravý čas na výsadbu. Ale pozor. Nezabúdajme, hlavne v horských dolinách a podhorských obciach (a nielen tam) na troch zamrznutých (Pankrác, Servác a Bonifác), ale aj na zamrznutého Urbana či Žofiu. Minulý rok, tu pod Roháčmi, fungovali ako hodinky. Každý jeden z nich priniesol rannú srieň a teplotu k nule. V prípade, že môžme s rastlinkami manipulovať, a teda že ich máme v kvetináčoch, prenesme ich na noc radšej dnu. Ak ich máme už presadené do políčka, alebo neprenosných kvetináčov, natiahnime cez ne na noc igelitové vrecko a zasypme jeho okraje. Toto je pomerne stará metóda ochrany pred mrazom. Ak máte menší či väčší fóliovník, zapáľte vzhľadom na jeho veľkosť, v ňom pár sviečok alebo propanbutánový ohrievač (prípadne iný zdroj tepla). Nezabúdajme pri tom na bezpečnosť! Tá trocha energie určite stojí za záchranu stále ešte citlivých rastliniek. Konieckoncov teplota pod nulou neprospieva žiadnej paprike. Ani starým harcovníkom :).

Najlepšie sa exotickým papričkám darí v skleníkoch či fóliovníkoch. Osobne mám dobrú skúsenosť s fóliákmi na pestovanie paradajok. Sú to také tie plytké a vysoké. V Baumaxe ich zukúpite po cca 30 euro (vidieť ich dole v galérii). Z kvetináčov papričkám svedčia pomerne veľké "vedrá". Kľudne aj 15-20 litrové. Nechajte koreňom dostatočný priestor na rozvoj. Ideálnym je stavebnícke vedro z farby. Prípadne môžete sadiť rovno do vrecka so substrátom. Čítal som niekto o tom článok a bolo to nanajvýš zaujímavé.

Pomerne dôležitým faktorom pre úspešné pestovanie chilli paprík, je použitie správneho substrátu. Osobne som miešal zakúpený substrát paradajky/papriky s vlastnou rašelinou v pomere asi 5:1. Pre papriky je dosť dôležité aby bol substrát vzdušný a ľahko prechodný pre korene. Z tohto dôvodu sa do neho primiešava tzv. perlit. Ten zakúpite v každom záhradkárstve alebo stavebninách (Baumax a Hornbach nevynímajúc). Do výsevného substrátu dajte kľudne 20 objemových percent perlitu. Do finálneho ideálne 5, maximálne 10%. V prípade vyššieho podielu perlitu v zemine vám substrát nebude dostatočne držať vlahu, čo bude mať za následok nutnosť intenzívnejšieho a opakovaného zalievania. Taktiež je vhodné nahradiť perlit pieskom.

Nezabudnime vybaviť rastlinky podpornou paličkou o ktorú ich jednotlivo voľne uviažeme. Zabránime tak prípadnému zlomeniu na následok vetra ale aj svojou vlastnou váhou.

 

7. RASTLINKY - zálievka

Zalievanie je snáď najdôležitejšia časť starostlivosti o papričky. Zalievať je treba tak akurát :). Ani veľa, ani málo. Kdesi na internete som čítal niečo v tomto zmysle: Je lepšie nechať čas od času rastlinke zvädnúť listy ako jej dopriavať nadmieru vody.

  • množstvo: Povädnutím listov si v podstate rastlinka sama vypýta vodu. Príliš výdatná zálievka je skôr na škodu. Osobne polievam v kvetináčoch rastliny takým množstvom vody, až voda začne vytekať spodnými odtokovými dierami. Viac nie je nutné. V zásade rastlinky v črepníkoch vyžadujú zálievku frekventovanejšie a vo väčšom množstve ako rastlinky zasadené priamo v zemi (políčku).
  • čas: Taktiež je dôležitý čas zálievky. Osobne preferujem zalievanie skorých ranných hodinách. V prípade horúcich dní ešte aj večer po západe slnka. Vždy vtedy, keď je povrch zeminy úplne suchý. Ak je ešte vlhký a potrebujeme rastlinku zaliať napríklad pred horúcim dňom, tak jednoducho prilejeme vody menej ako obvykle. Ak náhodou pozabudnete rastliny poliať a už počas dňa výrazne zvädnú, doprajte im menšie množstvo teplejšej (nie horúcej!) vody. Teplota by mala byť taká ako zemina v okolí koreňov.
  • teplota: Do tretice treba myslieť aj na správnu teplotu vody ktorou rastlinky zalievame. V tomto smere je ideálne po zálievke opätovne naplniť nádoby na vodu a nechať ich vytemperovať do nasledujúceho polievania. Príliš studená teplota vody môže mať za následok spomalenie rastu papričky z dôvodu šoku. Opakované zalievania vodou nevhodnej teploty môže začať považovať za nehostinné prostredie, čo môže mať za následok aj opadanie kvetov, či dokonca zahynäť.

 

8. RASTLINKY (dospelí) - kvitnutie

Nezabúdajme, že plodom našej práce (v tomto prípade) predchádza kvitnutie. Kvitnutie je veľmi dôležitá fáza v živote rastlinky. Rastlinka na ňu potrebuje vhodné podmienky. Teplo, dostatok slnka a živín. Každá odroda má podľa všetkého tiež rôzne požiadavky. Tak či onak, paprika je vo svojej podstate burinka a príroda vám vždy vie ukázať svoju moc. Aj v tieni a v nehostinnej pôde dokáže zvíťaziť reprodukčná potreba. Osobne som vysadil pár rastliniek do tieňa pod živý plot z tují a všetky rastlinky tam dokázali aj vo svojom malom vzraste zreprodukovať nejaký ten plod. Napriek tomu, že mali nedostatok pozornosti slnka i mňa. Samozrejme výsledok našich snáh nemá byť "nejaký ten plod", ale slušne bohatá úroda. Preto rastlinke doprajeme čo najlepšiu starostlivosť.

Počas mojej prvej sezóny som si všimol, že prvé kvety rastlinky zvyčajne zhodia. Podľa všetkého skoro klíčené papričky v čase svojej vegetatívnej dospelosti ešte nemajú v našich podmienkach dostatočne vhodné teplotné a slnečné podmienky a vtedy sa s cieľom posilnenia vzdajú prvých dietok.

Po zakvitnutí, plodu ešte predchádza opelenie. Nedajte sa oklamať. Napriek tomu, že paprika je samoopelivá, neznamená to ešte, že na opelenie nepotrebuje sekundárnu pomoc. Samoopelivosť totižto znamená, že rastlinka je jednodomá, čiže na jednej rastline sú obojpohlavné kvety. Nepotrebuje preto mať pri sebe rastlinku opačného pohlavia. Každopádne samotné opelenie musí vykonať buď včielka (či iný hmyz) alebo vietor. Ako náhradné riešenie môžme považovať pestovateľa s vatovou tyčinkou v ruke :). Hlavne v interiéri nenechávajme nič na náhodu a sem tam do rastliniek prudko fúknime, aby sa peľ z kvetov rozletel na všetky strany. Spomínaná vatová tyčinka je tiež rozumná metóda. Ak nemáme mičurínovské zámery, opeľujme jednotlivé odrody jednou jedinou tyčinkou. V opačnom prípade nám hrozí druhové kríženie (ktoré samozrejme hrozí aj v prípade, že máme rôzne druhy vedľa seba). Neopelené kvety sa nezaviažu do plodu a jednoducho odpadnú.

 

8. RASTLINKY (dospelí) - plody

Pre každého pestovateľa cieľová destinácia. Zber plodov. Čas zberu plodov záleží hlavne od odrody a času opelenia kvetov. Nezabúdajme, že síce plody niektorých odrôd sú zrelé po 45 dňoch, pri exotických druhoch trvá zrenie aj 4 mesiace. Preto je možné, že budete zberať plody až v septembri či októbri. Niektoré odrody sú vhodné na spracovanie aj v zelenom stave. Typickým predstaviteľom je známa paprička Jalapeno. Tá má podľa odborníkov lepšie chuťové vlastnosti ešte pred úplným dozretím. Väčšina paprík však získava plnú chuť (a pálivosť!) až dosiahnutím plnej zrelosti. Neponáhľajme sa preto pri zbere a radšej im doprajme čas (a teda hlavne slnko).

Počas plodenia sa mi osvedčilo zbaviť rastlinku prvého poschodia listov. Tých listov, ktoré sú ukryté pod ostatnými a tým pádom neabsorbujú toľko svetla koľko by sa žiadalo. Neviem posúdiť ako moc je to efektívne či správne, ale prišlo mi to logické. Logiku má aj zaštipnutie vrcholkov v prípade, že sa rastlinka ťahá príliš vysoko na tenkom kmeni. Týmto jej dáme signál STOP a SPEVNIEŤ.

Ak vám pred koncom sezóny všetky plody nedozreli, nemusíte zúfať. Odrežte ich aj so stonkou z rastliniek, ponavliekajte na niť a zaveste na okno (opäť ideálne slnečná strana). Pokiaľ už mali nábeh na začatie zrenia, určite sa postupne pekne celé vyfarbia. Žiaľ ale, takéto inkubátorové papričky nebudú disponovať plnou zbrojnou silou, ale taktiež nebudú na zahodenie. Ideálne na naloženie do sladkokyslého nálevu, prípadne do kombinácie s inou zeleninou.

 

9. RASTLINKY - reprodukcia

V prípade, že si chceme zo svojej úrody časť odložiť na reprodukciu v ďalšej sezóne, pamätajme na to, že vyberáme tie najsilnejšie, najzdravšie a najkrajšie plody. Tie nechávame poriadne prezrieť. Najvhodnejšie štádium je vtedy, keď plod začína strácať vlhkosť a teda pružnosť plodovej steny. Jednoducho paprička (plod) zmäkne. Vtedy ju odrežeme, prekrojíme a necháme usušit. Rovnako ak spracovávame úrodu (či jej časť) sušením, nezabúdajme plody prekrojiť. Vcelku sušíme len drobné druhy. Pri veľkých a mäsitých odrodách nám hrozí napadnutie plodov plesňami a tým ich znehodnotenie.

 

10. RASTLINKY - škodcovia

Celkovo sú papričky pomerne odolné voči škodcom. Napriek tomu sa vám nemusí podariť vyhnúť sa im. Osobne som bojoval s dvomi zástupcami:

  • smútivky: Toto je najbežnejší neduh pestovateľov. Známe sú hlavne pri izbových rastlinách, keďže ich finálne štádium (čierne mušky) otravujú osadenstvo mnohých domácností. Smútivky sa živia koreňmi rastlín a preto sú najnebezpečnejšie pre semenáčiky. Po napadnutí rastlinka postupne prestáva rásť a hynie. Ich pôvod je poväčšine v komerčných substrátoch. Tieto substráty sa doporučuje pred vysádzaním dezinfikovať. Ideálne teplotou, čiže napríklad v trúbe, alebo preliatím horúcou vodou či preparením. Minimálne s jemným zakoreňovacím substrátom by sme takúto úpravu mali učiniť. Nepotrebujeme tej hliny vtedy tak veľa, takže za tú chvíľu námahy to určite stojí. 
    Ak však už mám smútivky v substráte, máme niekoľko možností. Tou najideálnejšou je nakŕmiť nimi hlístičky rodu Steinernema. Tie si vieme zakúpiť v špecializovaných obchodoch ako napríklad Biotomal. Nezabudnime, že sa jedná o biologickú "zbraň", živé organizmy. Majú životnosť 2 týždne v tme a chlade. Preto ich treba pustiť do boja čo najskôr po obdržaní. V rovnakom obchode kúpime aj tzv. lepivé doštičky. Jedná sa o mechanickú a účinnú zbraň proti smútivkám, ktorú je dobre mať vždy po ruke. Slúžia na mechanickú likvidáciu mušiek, čím znemožníme ich rozmnožovanie.
    Alternatívou sú zápalky nastrkané hlavičkou do pôdy. Údajne pomáha aj zapracovanie popola do pôdy. Chcem to túto sezónu vyskúšať. Zápalky mi minulý rok veľmi nepomohli. Údajne tiež pomáha zálievka s prídavkom kuchynského saponátu, ale to som neskúšal a ani sa nechystám.
  • vošky: Nepriateľ číslo dva. Dokážu vám zožrať celú rastlinku. Skúšal som postrek so sódou bikarbonou, neúspešne. Skúšal som postrek s výluhom (nielen) čierneho čaju...detto. Tabakový výluh som ešte neskúšal. Našťastie vošky sa pustili len do rastliniek ktoré som chcel prezimovať (uvidíme či to prežijú), takže som nemal veľký priestor na boj. Každopádne nasledujúcu sezónu, ak sa objavia, skúšam lepivé doštičky. Pred aplikovaním rastlinku osprchujte alebo vystriekajte hadicou (opatrne!!), aby ste ju zbavili väčšiny tých drobných svíň ;). Vonku sa vám za voškami nasťahujú aj mravce. Tie sú v podstate pre rastlinku neškodné. Len doja vošky :).
  • plesne: Objavia sa poväčšine na povrchu zeminy kvetináčov v interiéri. Hlavne vtedy, ak prelievate rastlinku množstvom vody. Zvykol som urobiť obstrek z nariedeného chlóru (Savo). Viem, nie zrovna extra bio, ale pomerne účinné. Najbližšie skúsim roztok s výťažkom chrenu. Predtým ideálne vrchnú zeminu odstrániť.
  • burina: Treba trhať.
  • vtáci: nevidel som, ale podozrievam ich. Doslova "odcvaknuté" nezrelé papričky tomu celkom nasvedčovali. Kúsok pokrčeného alobalu v prípade, že vás nájdu :).

Všetkým vám ale prajem, aby vaše papričky škodcovia zďaleka obchádzali. Každopádne šťastie praje pripraveným. A na záver? Komu sa nelení, tomu sa zelení...a aj červení :). Preto sa starajte o svoje papričky s láskou a nehou. Určite sa vám za to odvďačia. Želám vám zažiť a prežívať ten zázrak. Tú kvapku v mori zázrakov, zvaných príroda. Vidieť ako z malého semienka vyrastie za pomerne krátky čas nádherná rastlina plná kvetov meniacich sa na sýtočervené pálivé plody. A teda že to nemusí byť zrovna chilli paprička. Zasaďte si čokoľvek a zažívajte s tým malé radosti každý deň.

Ak nájdete v článku nejaké chyby, nepresnosti či bludy, kľudne ofrflite dole v diskusii. Všetci sa učíme celý život...nieto len jednu sezónu. K niektorým častiam tohto príspevku by som sa rád v budúcnosti vrátil trochu obšírnejšie. Taktiež ak máte akékoľvek postrehy či otázky, smerujte ich radšej do diskusie pod článkom ako do mailu. Odpoveď na ne môže pomôcť aj iným. Ďakujem za vašu priazeň a želám krásnu úrodu.

P.S.: Ospravedlňte dnešnú galériu. Valná väčšina fotografií je z môjho nebohého HTC, ktorý som používal ako denník. Snáď ale budú mať vypovedaciu, informačnú a dostatočne aj ilustračnú hodnotu.

  • Ohodnotiť tento článok:
    (32 hlasov)
  • Zverejnené v kategórii pestovanie
  • Prečítané 203550 krát
Dušan Beláň

Na konci leta 2012 sme sa presťahovali na Oravu, do kraja na úpätí Tatranských štítov. Po dekáde života v Krásavici na Dunaji celkom veľká zmena. Na druhú stranu výzva ako začať žiť iným spôsobom ako je "trend". Presýtený konzumu sa snažíme vystúpiť z rýchlika a rozhliadnúť sa v priestore v ktorom žijeme. Postupný návrat k prirodzenému spôsobu života v nás rozdúchava zmysel bytia. Snažíme sa užívať život smerovaním k prírode. Na týchto stránkach sa chcem venovať prírodným zdrojom, chutnej strave, permakultúre, gazdovským záležitostiam, tradičným remeslám ale aj fermentácii a mnohým iným vidieckym témam.

Webstránka: www.egazda.sk
Viac z tejto kategórie: « Ani zrno nazmar Polievanie "zdola" »

2 komentáre

  • mario

    mario

    Odkaz na komentáre utorok, 29. júl 2014, 08:51

    serus dusan, nadhera. ja som na to tento rok nemal velmi cas, ale mam zasadene na balkone po rastlinke yellow cayenne (45 000 SHU) a Zimbabwe Bird / African Devil (30 000 SHU). + nejaka mne neznama odroda, co vyzera jak male baranie rohy. dakedy dojdeme na degustaciu :-)

  • Veronika

    Veronika

    Odkaz na komentáre streda, 27. august 2014, 12:51

    Ahoj.Dakujem za radu.Tento rok mam prvy krat Habanero a Trinidad scorpio.Mam aj vosky a bojujem.Prva uroda je nadherna uvidim ako to pojde dalej.Mam problem,ze mi padaju kvety a na rastlinke mam iba 4 kusy.

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

návrat hore

S firmami a značkami v blogu spomenutými nemám žiadne zmluvy ani dohody. Neberiem od nich žiadne provízie, ani finančné či materiálne benefity. V článkoch vyslovujem moje vlastné názory a postupy. Žiadny príspevok nemá charakter PR.

Partneri:

Penzion ORAVA Penzion ORAVA