"Gramotnosť je formou otroctva, kým čitateľ nepraktizuje systematickú formu kritického myslenia." Richard Grove

Chilli Fiesta 2013

S víťazom CHILLIMAN 2013 (ten vľavo :) S víťazom CHILLIMAN 2013 (ten vľavo :)

Počas sobotného popoludnia sa v Banskej Bystrici (na Námestí SNP, Leroy bar & cafe) udial prvý (a pevne verím že zďaleka nie posledný) ročník na Slovensku výnimočného podujatia, Chilli Fiesta. Jednalo sa v podstate o oslavu pikantného jedla spojenú so súťažou v pojedaní pálivých papričiek a varení chilli omáčok. Dovoľte pár slov o akcii a k akcii.

V prvom rade chcem povedať že som šťastný, že takého niečo niekto na Slovensku začal robiť. Organizovať akékoľvek podujatie, duplovane pilotné, znamená veľký kopec práce a energie bez najmenšej záruky na úspech. Ničmenej nedá sa preto očakávať, že bude hneď na prvý krát perfektné. To by mňa osobne zaskočilo. Na druhú stranu si dovolím zdieľať pár poznatkov a snáď aj rád do budúcich ročníkov. Ešte raz, akcia sa mi veľmi páčila, mal som z nej radosť a už teraz sa teším na ďalší ročník.

Čo sa samotných predpríprav týka, trošku..teda trošku dosť..mi chýbala nejaká oficiálna webová stránka podujatia. Chápem, že na to najskôr nebol rozpočet, každopádne organizátori vsadili na sociálne siete a množstvo kultúrou sa zaoberajúcich portálov, čo bol správny krok. Ak to rozpočet do budúcna dovolí, určite treba urobiť webovú stránku (ak budete hľadať niekoho kto vám ju urobí partnersky, kľudne mi napíšte). 

Podujatie bolo charitatívne a toto je pre mňa osobne extrémne veľké plus. Výťažok, ako vidieť z plagátu, pôjde na stavbu detského ihriska a to je pekné gesto. Obzvlášť sa mi páčilo zainteresovanie profesionálnych basketbalistov do akcie (i keď tí sa tam pri grilovaní moc neohriali ;).

Čo sa samotných pretekov v pojedaní papričiek týka, mal by som malú pripomienku k dávkovaniu. Ono samotné papričky v rukách súťažiacich vyzerajú síce efektne a budia dojem nebezpečenosti (a teda že opodstatnený), faktom je, že štiplavosť jednotlivých papričiek nielen jedného rodu ale dokonca aj na jednej rastlinke, sa môže líšiť. V Brne (Chilližrout) to riešili nakrájaním, dôkladným premiešaním a vážením jednotlivých dávok na lyžiciach. Samozrejme v prípade menej pálivých papričiek v danom kole to môže byť akási športová výhoda ktorú nakláňa pani Šťastena a môže sa to tak aj brať. Čiže z mojho pohľadu len druhá strana mince.

Obzvlášť hodnotím kladne zaradenie súťaže vo varení pálivých omáčok. Kto ma sleduje pozornejšie vie, že som sa jej aj zúčastnil (a náležite na ňu aj pripravoval ;). Teda toto nie je dôvod prečo to hodnotím kladne. Skôr som mal na mysli novú zaujímavú disciplínu a hlavne jej interaktívne spojenie s publikom. Prepojenie súťaže v pojedaní paprík s publikom nemohlo byť urobené elegantnejšie. Myslím, že publikum to ocenilo a za symbolické euro (pripomínam že účelovo charitatívne) to naozaj stálo. K tejto súťažnej disciplíne by som mal asi len dve pripomienky či skôr návrhy (okrem tej, že som nevyhral :D ). Súťaž mohla prebiehať už podstatne skôr, možno dokonca od doobedňajších hodín. Jednak by sa vyzbieralo viac peňazí, viac hlasov ale hlavne by sa oslovilo podstatne väčšie publikum a v konečnom dôsledku sa mohlo skončiť (aspoň oficiálne uzavrieť hlasovanie) v rovnakom čase ako súťaž v pojedaní, čiže by si výsledky vypočulo celé publikum. Druhá taká rada, či skôr návrh na inováciu do budúcna, ako osloviť viac ľudí na námestí. Skúste zohnať pár korčuliarov alebo aj pešiakov (nejaké mladé kočky), ktorí budú rozdávať po celom námestí maličké letáky s pozvánkou na ochutnávku chilli omáčok a účasť (ako diváci, samozrejme) na súťaži v jedení chilli. Tie letáčiky môžu byť kľudne čiernobiele a vo veľkosti klasickej vizitky..čiže naozaj nízkorozpočtové. Verím však, že by dokázali dotiahnúť ďalších zvedavcov. Z hľadiska návštevníka a ochutnávača to bol naozaj príjemný gastrozážitok, z hľadiska súťažiaceho priznávam tvrdú a zdravú konkurenciu (vysoko inšpiratívnu!).

Posledná z vecí na ktorú by som chcel jemne negatívne poukázať je to, čo asi sami organizátori sú si vedomí, a teda "timing" akcie. Vzhľadom na prvý ročník to ale ani nestojí za zmienku. Ten ďalší už bude určite dokonale načasovaný.

Samozrejme musím vypichnúť aj obzvlášť pozitívnu vec organizátorov a to skvele objednané počasie ;).

Takže páni a dámy, do budúceho roka je čo vylepšiť, ale napriek tomu to stálo za to. Už teraz sa teším na druhý ročník a premýšľam čo ukuchtím. Nabrali ste dobrý vietor, tak nepoľavte a odrazí sa to nielen na účasti publika, kvalite súťažiacich ale aj počte partnerov.

Na záver by som ešte chcel pozdraviť pána a dámu zdravotníkov. Asi nemali poňatia čo znamená ísť na hranice svojich možností v pojedaní pálivých papričiek. V momentoch, kedy jeden z posledných súťažiacich končil (tuším sa mu hovorilo "Jacky"), triasli sa mu prirodzene predávkovaním kapsaicínom ruky a mal problém vôbec stáť na nohách, zdravotníci budili dojem, že len predvádzajú rovnošaty na túto sezónu. Vážne som nečakal, že skôr ako pohár mlieka sa mu objaví pred nosom Markizácka kamera. Mitch Buchannon ani nemihol brvou a cely čas sa skôr obzeral po každej C.J. Parkrovej čo išla okolo. Mlieko "odpadajúcemu" súťažiacemu podal až niekto z organizátorského stafu. Zdravoťáci asi skonštatovali, že ešte neumiera. Minimálne keby stáli pri súťažiacich, aspoň by budili dojem záujmu a podaním pomocného ramena odpadlíkom s otázkou či sú v poriadku mohlo mať slovenské zdravotníctvo mini PR. Hold, ľudská apatia siaha už aj do Hippokratových kruhov.

Ďakujem za výnimočnú akciu a držím palce v jej pokračovaní.

P.S.: Viťaz súťaže v pojedaní chilli papričiek ukázal nielen svoju priestorovú veľkosť, ale aj vnútornú tým, že svoj víťazný honorár prepustil na výstavbu spomínaného ihriska. Všetká česť, vďaka za takýchto ľudí.

Edit 03/10/2013: Pozabudol som na jednu pripomienku: Ako nosič omáčok pri ochutnávaní boli tortilla chipsy..určite dobrá voľba, ale do budúcna by som na mieste organizátorov zohnal/kúpil/upiekol určite nesolené. Dôvod je, myslím, všetkým jasný.

  • Ohodnotiť tento článok:
    (3 hlasov)
  • Zverejnené v kategórii reporty
  • Prečítané 14508 krát
Dušan Beláň

Na konci leta 2012 sme sa presťahovali na Oravu, do kraja na úpätí Tatranských štítov. Po dekáde života v Krásavici na Dunaji celkom veľká zmena. Na druhú stranu výzva ako začať žiť iným spôsobom ako je "trend". Presýtený konzumu sa snažíme vystúpiť z rýchlika a rozhliadnúť sa v priestore v ktorom žijeme. Postupný návrat k prirodzenému spôsobu života v nás rozdúchava zmysel bytia. Snažíme sa užívať život smerovaním k prírode. Na týchto stránkach sa chcem venovať prírodným zdrojom, chutnej strave, permakultúre, gazdovským záležitostiam, tradičným remeslám ale aj fermentácii a mnohým iným vidieckym témam.

Webstránka: www.egazda.sk

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

návrat hore

S firmami a značkami v blogu spomenutými nemám žiadne zmluvy ani dohody. Neberiem od nich žiadne provízie, ani finančné či materiálne benefity. V článkoch vyslovujem moje vlastné názory a postupy. Žiadny príspevok nemá charakter PR.

Partneri:

Penzion ORAVA Penzion ORAVA