„Proč vlastně pravda a víno teprve tehdy nabývají pravé hodnoty, když byly dlouhou dobu zavřeny v tmavých sklepích?“ Gabriel Laub

Chlieb náš každodenný

Pečenie chleba v domácich podmienkach nebolo nikdy jednoduchšie Pečenie chleba v domácich podmienkach nebolo nikdy jednoduchšie
Všetci trpíme hladom lásky k človeku, a keď je hlad, chutí aj zle upečený chlieb.Maxim Gorkij

Vždy mám radosť, keď inšpirujeme našich hostí k pečeniu vlastného chleba či už v pekárničke alebo v plynovej či elektrickej rúre. A tým všetkým je venovaný tento blogový príspevok, v ktorom by som sa rád podelil o moje skúsenosti s pečením najzákladnejšieho chleba.

S pekárňou chleba som sa prvý krát stretol počas môjho pracovného pobytu v Nórsku niekedy okolo roku 2000. Skutočne ma toto zariadenie fascinovalo a táto fascinácia sa vo mne zakorenila na dlhú dobu. Chlieb stál v Nórsku v danej dobe približne našich vtedajších 100 korún, čo bolo celkom dosť. Po návrate, vzhľadom na naše trhové možnosťi toho obdobia, som na pekárničku rýchlo zabudol.

Zlom prišiel až dvanásť rokov po tom. Od kamaráta som získal nevyužitú novú pekárničku. Pamätám si tie chvíle očakávania a vrcholový moment pečenia môjho prvého chleba. Vsadil som, ako mi bolo všade v kybernetickom priestore radené, na hotové zmesy. Boli to naozaj čarovné momenty, napriek tomu, že išlo len a len o nameranie správneho množstva vody, vsypanie zmesky do nádoby s vodou a jednoduché zapnutie adekvátneho (základného) programu. Takto som upiekol ešte ďalšie tri, čiže celú zásobu chlebových zmesí čo som priniesol z Teska. Bol som rád, že to mám za sebou, pretože nastala druhá fáza, a teda pečenie chleba z vlastnoručne namiešaných múk. Samozrejme receptúry bolo treba najprv nájsť, odskúšať a následne vylepšením sa dopracovať k svojim vlastným. A tak som sa do toho pustil a terorizoval som svoje okolie darovanými chlebmi. Tie prvé boli naozaj všeliaké. Rôzne prepadnuté vršky pečených chlebov neboli žiadnou výnimkou. Napokon som prišiel na to, že si je treba o jednotlivých múkach aj niečo naštudovať. Iný pomer tekutých a pevných zložiek totižto požadujú celozrnné múky a iný biele. Iný pšenica a iný raž.

Dôvody na pečenie vlastného chleba môžu byť rôzne:

  • chceme mať chlieb, ktorý obsahuje len to čo chceme aby obsahoval...čiže žiadne aditíva, farbítka a podobné hnusnosti
  • chceme mať chlieb kedykoľvek čerstvý bez toho aby sme museli ísť do obchodu (môžme mať obchod ďaleko od domu)
  • chceme mať chlieb, ktorý je na našom trhu nedostupný (celozrnné chleby, pohánkové chleby, ryžové chleby,..)
  • chceme mať chlieb, ktorý bude lacnejší ako ten z obchodu
  • chceme mať chlieb, ktorý jednoducho chutí inak a máme radosť i z jeho samotnej prípravy

Úplne najzákladnejší recept ku ktorému som sa dopracoval za nejaký polrok "tunovania" je veľmi jednoduchý:

  • 400 g bielej pšeničnej múky (00, T650 a pod.)
  • 200 g inej múky (tu je priestor na sebarealizáciu: špalda, raž, celozrnné múky, pohánka, kukuričná múka)
  • 4 dcl vody
  • 10 g pekárenských kvasníc (1/4 klasickej kocky)
  • 2 čl hnedého cukru alebo medu (aktivátor kvasníc)
  • 2 čl morskej soli (regulátor kvasníc a chuti)
  • 2 čl celej rasce (nie mletú!)
  • 2 pl oleja (repkový, olivový,..) 
  • 2 pl octu (kvasný, jablkový, balzamikový,..) ..s olejom majú hlavne konzervačnú funkciu
  • semiačka podľa chuti

Hmotnosť výsledného chleba sa dá počítať +- ako celková hmotnosť mpky a vody. Z toho vyplýva, že uvedeným receptom pripravíme chlieb o hmotnosti 1 kg.

A postup je úplne jednoduchý (dole nájdete aj obrazový ekvivalent):

  1. vodu izbovej teploty nalejeme do nádoby
  2. semiačka vhodíme do vody
  3. naváženú múku vsypeme do nádoby
  4. do stredu vložíme kvasnice a zasypeme cukrom
  5. do jednotlivých rohov nádoby (aj okrúhlej ;) vložíme soľ, rascu, olej a ocot
  6. voilá...zapneme najbežnejší program alebo ručne dôkladne vyhnietime, dáme na 1-2 hodinky kysnúť a pečieme 45-60 minút na 200 °C

Semiačka dávam trošku punkersky hneď na začiatku, napriek tomu že pekárničky majú na to vyčlenený čas oznamovaný signalizáciou. Neprišiel som zatiaľ na praktický rozdiel, takže si to takto zjednodušujem. Používam hlavne slnečnicové, tekvicové a ľanové semiačka. Klasické pekárenské droždie môžme nahradiť aj sušeným sáčkovým. S tým osobne, prznám sa, nemám veľké skúsenosti, ale polepším sa ;). A ešte ma napadol jeden tip: Po upečení chlieb vyberte z nádoby a celý potrite studenou vodou (kľudne rukou). Kôrka tak nebude úplne vysušená. Keď sa chlieb pečie v trúbe, dáva sa k nemu častokrát nádoba s vodou, aby sa vzduch v trúbe preparil. Pri pôvodnom pečení v kamenných peciach staré matere chlieb tiež po upečení potreli studenou vodou (viď video dole).

Uvedený recept berte, prosím, ako základný a vodiaci. Podľa použitých múk si odlsedujte začiatok spracovania cesta, aby sa múka s vodou dokonale zmiešala. Hnietené cesto by malo byť kompaktné v tvare bochníka. Nemalo by sa lepiť na steny, ani byť rozliaté. Môžu v podstate nastať dva prípady, kedy je treba počas hnietenia zakročiť:

  • cesto je moc tekuté: dosypeme použitú múku
  • cesto je suché, drobí sa, oddeľujú sa od neho malé kúsky: doplníme malé množstvo vody

Horeuvedený recept môžme následne obmienať podľa vlastnej chuti a nárokov, a dopracovať sa tak k svojmu vlastnému. Ak chceme chlieb bez použitia bielej múky, použijeme napríklad špaldovú: 400 g hladkej, 200 g celozrnnej. Na budúce si povieme a ukážeme ako na 100%-ný ražný kváskový chlieb bez použitia kvasníc. To je už ale špecialitka pre skúsených (a trpezlivých ;).

  • Ohodnotiť tento článok:
    (3 hlasov)
  • Zverejnené v kategórii varenie
  • Prečítané 4989 krát
Dušan Beláň

Na konci leta 2012 sme sa presťahovali na Oravu, do kraja na úpätí Tatranských štítov. Po dekáde života v Krásavici na Dunaji celkom veľká zmena. Na druhú stranu výzva ako začať žiť iným spôsobom ako je "trend". Presýtený konzumu sa snažíme vystúpiť z rýchlika a rozhliadnúť sa v priestore v ktorom žijeme. Postupný návrat k prirodzenému spôsobu života v nás rozdúchava zmysel bytia. Snažíme sa užívať život smerovaním k prírode. Na týchto stránkach sa chcem venovať prírodným zdrojom, chutnej strave, permakultúre, gazdovským záležitostiam, tradičným remeslám ale aj fermentácii a mnohým iným vidieckym témam.

Webstránka: www.egazda.sk

Video

Galéria fotografií

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

návrat hore

S firmami a značkami v blogu spomenutými nemám žiadne zmluvy ani dohody. Neberiem od nich žiadne provízie, ani finančné či materiálne benefity. V článkoch vyslovujem moje vlastné názory a postupy. Žiadny príspevok nemá charakter PR.

Partneri:

Penzion ORAVA Penzion ORAVA